Nad dedinkou blízko hlavného mesta sa opäť pomaly prebúdza ráno. Slnečný svit nesmelo klope na okná krásnej novostavby, postupne sa dobýja cez úzku medzierku v závesoch, až kým nepohladí tváre manželov ležiacich v posteli. Budík na nočnom stolíku čaká na svoju chvíľu.
Jarka otvorila oči o pár sekúnd skôr, než začal zvoniť. Automaticky natiahla ruku a zastavila ho ešte pred prvým tónom, aby neprebudil Stanka. Pomaly vstala a zamierila do kuchyne. Vonku sa ešte rozliehal pokoj skorého rána, ale ona už začínala ďalší deň v dokonalej rutine. Milovala svoje deti, svoju rodinu, a aj keď sa niekedy cítila unavená, život, ktorý si vybudovala, ju napĺňal istotou a bezpečím.
Keď chlapcov odviezla do školy a jej manžel Stanko odišiel do práce, zostala chvíľu stáť pri okne s teplou kávou v ruke. Vtedy jej myseľ zaletela do minulosti. Spomenula si na časy, keď navštevovala kurzy spoločenského tanca. Nebola profesionálkou, ale tanec v nej vždy prebúdzal niečo hlboko ukryté – pocit slobody, vášne, nekonečnej energie. Pamätala si, ako jej telo reagovalo na každý rytmus, ako sa cítila živo a nenútene. Vtedy ešte netušila, že sa raz usadí v krásnom dome na okraji mesta, že jej dni budú predvídateľné a plné povinností. Spomenula si na ten pocit a mimovoľne sa usmiala. Možno práve preto sa rozhodla prihlásiť na kurz latinskoamerických tancov – nie preto, že by niečo hľadala, ale preto, že chcela znova raz pocítiť tú energiu.
Beztak už dlhšie s výčitkou na perách pozorovala svoju figúru v zrkadle a vždy len namosúrene otvárala webstránky miestnej posilňovne, ktorá ponúkala aj skupinové cvičenia. Na aerobik sa necítila, a nudne zdvíhať činky v prepotenej telocvični sa jej priam priečilo. Ponúkali sa ešte hodiny jogy, kam chodievala aj jej suseda Andrea. Energická a sebavedomá žena, múdra, avšak prostoreká, o čosi mladšia od Jarky. Z očí jej sršalo akési šibalstvo a nespútaná radosť zo života, a možno práve preto bola akýmsi tŕňom v Jarkinom oku.
Navonok sa s ňou aj s jej manželom Erikom stretávali, viedli zdvorilé rozhovory pri grilovačkách či spoločných večeriach, ale vo vnútri ju Jarka nikdy nemusela. Vedela o nej príliš veľa. Andrea sa jej raz, možno pod vplyvom vína, priznala, že má pomer so svojím mladým kolegom z práce. Opisovala ho ako vysokého mužného mača, a najmä veľmi dobre vybaveného. Kvetnato zachádzala do detailov ich stretnutí v Andreinej kancelárii, hoc aj počas pracovnej doby, rozprávala o nedávnom spontánnom nápade objednať si hotel v Tatrách a stráviť v ňom pod zámienkou pracovnej cesty noc v strede týždňa. Jarka sa vtedy snažila maskovať zdesenie, prikyvovala a tvárila sa chápavo, no vnútri ňou lomcovala zmes odporu a závisti. Jej morálne presvedčenie kričalo od nesúhlasu, otváralo jej priam ústa a chcelo Andrei vykričať jej drzé prehrešky, vyčítať jej nemorálne správanie voči manželovi, ktorý očividne nič netuší. Zo stavu rozčarovania však Jarku vytrhla horúčava, ktorá jej znenazdajky zaliala telo. Pri ďalšej a ďalšej oplzlosti, ktorú Andrea tak rada a živo vykresľovala, zacítila Jarka jemné chvenie v lone, až si zahryzla do pier. Netušila, čo sa práve deje. Nechcela si pripustiť, že reči jej susedy, ktoré počúva, a s ktorými absolútne nesúhlasí, v nej spúšťajú chemické procesy, aké už dávno neprebehli. S každým detailom milencovho dokonalého tela a zhýralostí, sa musela Jarka viac a viac koncentrovať a odpútavať od telesných reakcií a rozkoše, ktorá jej vlhčila nohavičky.
Ešte stále sa Jarka myšlienky na tento rozhovor zdráha. A možno práve preto sa Andrei snaží pri každej príležitosť vyhýbať. Čo ak by opäť začala rozprávať o svojich avantúrach? Veru nie, žiadna joga s Andreou nehrozí. Bude sa radšej tešiť na hodiny tanca v juhoamerických rytmoch.
Jarka prvýkrát vkročila do tanečnej sály, obklopená zvukmi salsy, smiechom tanečníkov a tlmenými svetlami, ktoré vrhali dlhé tiene po lesklej podlahe tanečného štúdia v centre mesta.
„Jarka, tvoj partner bude Miguel,“ ozvalo sa z rohu miestnosti. Obrátila sa a uvidela muža s tmavými vlasmi a výraznými hnedými očami. Stál tam s rukami založenými na hrudi a jemným úsmevom, ktorý ju oslovoval viac, než by mal.
Miguel mal pevné ruky, jeho dotyk bol presne taký, aký mal byť – dominantný, ale nie násilný. Viedol ju bez zaváhania, akoby vedel, že presne toto potrebuje. Keď ju počas jednej skladby prudko pritiahol k sebe a ich telá sa dotkli, Jarka zadržala dych. Nebol v tom žiaden omyl, žiadna nerozhodnosť. Len tiché doznanie toho, že obaja chcú to isté.
Po tančnej hodine ostali ešte chvíľu stáť v rohu sály.
Miguel sa na ňu pozrel, podal jej fľašu vody a jemne naklonil hlavu.
„Tancuješ, akoby si vedela, že každý krok môže byť posledný.“
Jarka sa nahlas zasmiala. Bol to prvý skutočný smiech, ktorý za dlhý čas vyšiel z jej hrdla.
„A nie je?“ ostýchavo odvetila a začervenala sa.
S Miguelom si dopriali ešte niekoľko skladieb v tanečnej škole, a spontánne sa napokon rozhodli ísť do neďalekého latino baru, kde budú pokračovať v rozhovore o tanci, o živote, o tom, čo znamená cítiť sa nažive, byť tu a teraz. Miguel mal pohľad človeka, ktorý zažil veľa, ale stále veril, že každý deň môže priniesť niečo nové. Jeho hlas bol hlboký, príjemný, plný skrytých významov.
Z príjemného rozhovoru Jarku vytrhlo zvonenie telefónu. Na displeji svieti Stanko. Prehodila si mobil z jednej ruky do druhej a akoby sa zdráhala ho zdvihnúť, no napokon sa zhlboka nadýchla a ozvala sa čo najprirodzenejším hlasom.
Vzápätí rýchlo dodáva: „áno, prepáč, s babami sme sa zdržali po tancovačke, vybehli sme ešte na vínko do podniku.“
Po chvíli pritakávania so stuhnutým výrazom tváre hlesne: „jasné, zabavíme, prídem, neboj.“ a mobil pohodila čo najrýchlejšie do kabelky, akoby zrazu nechcela mať so životom v novostavbe na predmestí nič dočinenia. Teraz má čas len a len pre seba.
Keď sa jej pery dotkli okraja pohára, aby sa napila z fantastického Chardonnay, zacítila na sebe jeho pohľad.
„Prečo si sa vrátila k tancu?“ spýtal sa s prirodzenou zvedavosťou v hlase.
Jarka rýchlo odložila drink na stôl a prekvapene naňho pozrela. Popravde nevie, čo má odpovedať. Má sa rozrozprávať o tom dotieravom hlase, ktorý jej pred zaspávaním šeptá o dobrodružstve a chýbajúcej radosti zo života? O tom boľavom rozpore v jej vnútri, kedy sa šťastie z naplneného manželstva háda so slobodnou a divokou žienkou?
„Vlastne som hľadala iba aktivitu, pri ktorej by som zhodila pár kíl a sformovala si postavu,“ žartovne napokon skonštatovala.
„Poznám viac takých aktivít,“ schuti sa zasmial na dvojzmysle a letmo Jarke pohladkal ruku pod pravým ramenom.
„Poďme teda ešte chvíľu formovať naše postavy; hneď, ako zistíš, čo za je to za hudbu!“ navrhol Miguel upriamujúc pozornosť na chytľavú pesničku, čo práve začala znieť barom.
„Salsa!“ vykríkla Jarka s obrovskou radosťou v očiach. Správne.
O sekundu sa ocitli na parkete, kde ich telám rytmus hudby diktoval pohyby. Jarka zavrela oči a nechala sa viesť. Hudbou, i Miguelom. Keď sa jeho pery letmo dotkli jej krku, keď ju rukami chytil tak, ako ju už roky nikto nechytil, pochopila, že toto bola odpoveď na jej prázdnotu. Nebola to nejaká náhla láska, nebola to budúcnosť. Bol to iba jeden moment v čase. A niekedy aj jeden kratučký moment stačí na to, aby sa človek znova cítil nažive.
Miguel zaplatil účet a vzal Jarku za ruku. Pomaly ju viedol von z baru, cez tiché uličky, až do malého apartmánu v jednej z novostavieb na okraji centra.
Bytík bol zariadený stroho a účelne, Jarka musela veľmi rýchlo vytesniť myšlienku na to, koľko žien už prešlo týmito dverami. Pomaly prešli obývačkou s kuchynským kútom až do maličkej spálne s manželskou posteľou a dizajnovým nočným stolíkom. Celú miestnosť zapĺňala najmä vôňa jeho parfému, ktorý stroho cítila skrz svoj zrýchlený dych. Z okna zazrela panorámu mesta, otočila sa a pomaly si sadla na posteľ. Miguel jej pozrel priamo do očí. Keď mu prsty prešli po jej tvári a línii krku až k prsiam, vedela, že už nie je cesty späť. Naposledy taktne zatvorila dvere k svojmu svedomiu a vychutnávajúc si Miguelove dotyky ostala presvedčená: túto chvíľu jej už nič nepokazí. Odovzdala sa stupňujúcemu pocitu vzrušenia a nechala sa ovládať Miguelovými rukami, ktoré pevne uchopila. Jemné bozkávanie sa zmenilo na náruživé, horúce splynutie tiel, ktoré v tej chvíli existovali len pre seba. Miguel ju opatrne položil na posteľ, jeho ruky skúmali jej telo s vášňou, ktorá Jarku prinútila zavrieť oči a nechať sa unášať momentom. Každý jeho dotyk v nej prebúdzal dávno zabudnuté pocity, jej pokožka horúčkovito reagovala na každý impulz. Ich telá sa spojili v rytme, ktorý sa postupne zrýchľoval, až kým nevybuchol v neovládateľnú vlnu rozkoše. Vyvrcholenie tanca dvoch tiel.
Keď sa Miguel vedľa nej unavene zvalil, Jarka ostala chvíľu nehybne ležať, neschopná uvedomiť si, čo sa práve stalo. Na jej perách sa zjavil tichý úsmev, ktorý si nevedela odpustiť. Toto nebolo o láske, o citových záväzkoch. Toto bolo o nej. O žene, ktorá sa konečne cítila nažive.
Ráno prišlo príliš rýchlo. Jarka ležala vedľa Miguela, v tichosti sledovala jeho tvár. Cítila výčitky, ale zároveň pocit naplnenia a spokojnosti. Opatrne vstala, obliekla si šaty a vytratila sa do chladného rána.
Vedela, že sa vráti domov, k svojim deťom, k manželovi, a to ešte prv než zazvoní budík. Citlivo ich prebudí a pripraví do ďalšieho všedného dňa. Všedného dňa, do ktorého Jarka vkĺzne tanečným krokom umiernenej a spokojnej ženy.