Nad dedinkou blízko hlavného mesta sa opäť pomaly prebúdza ráno. Slnečný svit nesmelo klope na okná krásnej novostavby, postupne sa dobýja cez úzku medzierku v závesoch, až kým nepohladí tváre manželov ležiacich v posteli. Budík na nočnom stolíku čaká na svoju chvíľu.
Jarka otvorila oči o pár sekúnd skôr, než začal zvoniť. Automaticky natiahla ruku a zastavila ho ešte pred prvým tónom, aby neprebudil Stanka. Pomaly vstala a zamierila do kuchyne. Vonku sa ešte rozliehal pokoj skorého rána, ale ona už začínala ďalší deň v dokonalej rutine. Milovala svoje deti, svoju rodinu, a aj keď sa niekedy cítila unavená, život, ktorý si vybudovala, ju napĺňal istotou a bezpečím.
Keď chlapcov odviezla do školy a jej manžel Stanko odišiel do práce, zostala chvíľu stáť pri okne s teplou kávou v ruke. Vtedy jej myseľ zaletela do minulosti. Spomenula si na časy, keď navštevovala kurzy spoločenského tanca. Nebola profesionálkou, ale tanec v nej vždy prebúdzal niečo hlboko ukryté – pocit slobody, vášne, nekonečnej energie. Pamätala si, ako jej telo reagovalo na každý rytmus, ako sa cítila živo a uvoľnene. Vtedy ešte netušila, že sa raz usadí v krásnom dome v dedinke pri Bratislave, že jej dni budú predvídateľné a plné povinností. Spomenula si na ten pocit a mimovoľne sa usmiala. Možno práve preto sa rozhodla prihlásiť na kurz latinskoamerických tancov – nie preto, že by niečo hľadala, ale preto, že chcela znova raz pocítiť tú energiu, ktorú si nostalgicky pamätala z minulosti.
Beztak už dlhšie s výčitkou na perách pozorovala svoju figúru v zrkadle a vždy len namosúrene otvárala webstránky miestnej posilňovne, ktorá ponúkala aj skupinové cvičenia. Na aerobik sa necítila, a nudne zdvíhať činky v prepotenej telocvični sa jej priam priečilo. Ponúkali sa ešte hodiny jogy, kam chodievala aj jej suseda Andrea. Energická a sebavedomá žena, múdra, no priveľmi prostoreká, o čosi mladšia od Jarky. Z očí jej sršalo akési šibalstvo a nenútená radosť zo života, a možno práve preto Jarke istým spôsobom prekážala.
Navonok sa s ňou aj s jej manželom Erikom stretávali, viedli zdvorilé rozhovory pri grilovačkách či spoločných večeriach, ale vo vnútri ju Jarka nikdy nemusela. Vedela o nej príliš veľa. Andrea sa jej raz, možno pod vplyvom vína, priznala, že má pomer so svojím mladým kolegom z práce. Opisovala ho ako vysokého mužného mača, a najmä veľmi dobre vybaveného. Kvetnato zachádzala do detailov ich stretnutí v Andreinej kancelárii, často aj počas pracovnej doby, rozprávala o nedávnom spontánnom nápade objednať si hotel v Tatrách a stráviť v ňom pod zámienkou pracovnej cesty noc v strede týždňa. Jarka sa vtedy snažila maskovať zdesenie, prikyvovala a tvárila sa chápavo, no vnútri ňou lomcovala zmes odporu a závisti. Jej morálne presvedčenie kričalo od nesúhlasu, otváralo jej priam ústa a chcelo Andrei vykričať jej drzé prehrešky, vyčítať jej nemorálne správanie voči manželovi, ktorý očividne nič netuší. Zo stavu rozčarovania však Jarku vytrhla horúčava, ktorá jej znenazdajky zaliala telo. Pri ďalšej a ďalšej oplzlosti, ktorú Andrea tak rada a živo vykresľovala, zacítila Jarka jemné chvenie v lone, až si zahryzla do pier. Netušila, čo sa práve deje. Nechcela si pripustiť, že reči jej susedy, ktoré počúva, a s ktorými absolútne nesúhlasí, v nej spúšťajú chemické procesy, na ktoré už dávno zabudla. S každým detailom milencovho dokonalého tela a zhýralostí, sa musela Jarka viac a viac koncentrovať a odpútavať od telesných reakcií a rozkoše, ktorá jej vlhčila nohavičky.
Ešte stále sa Jarka myšlienky na tento rozhovor zdráha. A možno práve preto sa Andrei snaží pri každej príležitosť vyhýbať. Čo ak by opäť začala rozprávať o svojich avantúrach? Čo ak znovu znenazdajky rozruší jemnú harmóniu duše a tela nastaveného na rutinu, na každodenné povinnosti, na lásku k deťom a manželovi. Veru nie, žiadna joga s Andreou nehrozí. Bude sa radšej tešiť na dávno zabudnutú energiu, ktorú jej prinesú hodiny tanca v juhoamerických rytmoch, to bude to pravé orechové.
Na kurz dokonca nahovorila aj svoju najlepšiu kamarátku Ester. Esteru spoznala ešte počas materskej dovolenky – s Jarkou ich spojili rozhovory na detskom ihrisku, spoločné unavené úsmevy a takmer rovnaký životný príbeh. Obe pochádzali z rodinného domu v okrajovej štvrti Bratislavy, obe mali spoľahlivého staršieho manžela a dvoch malých chlapcov. Ester však bola Jarkiným povahovým protikladom – spontánna, odvážna, priama. Jarku s Ester spájali aj spoločné „babské víkendy“, kedy si len ony dve raz za rok vyrazili do wellness hotela vo Vyhniach a tam bez detí, manželov a povinností prebrali všetky témy sveta. Ich životy im viac takýchto víkendov nedovoľovali, napriek tomu raz za čas vedeli vybehnúť aspoň na pár hodín do wellness hotela v Bratislave.
Od Estery prišiel tento návrh aj minulý mesiac. A Jarka súhlasila: „Konečne vypneme, v práci to bolo posledné dni peklo,“ povzdychla si.
Vo wellness centre hotela na nábreží Dunaja ich aj tentokrát privítala vôňa dreva, eukalyptu a mäkké teplo, ktoré sa rinulo od fínskych a parných sáun.
„O šiestej bude rituál – nejaká novinka. Vraj ho vedie sympatický chlapík. Úžasne charizmatický,“ nástojila Ester a šibalsky žmurkla na Jarku, keďže vedela, že pri týchto narážkach sa vždy zapýri. Jarka si z toho tentokrát nič nerobila, po ťažkom období v práci bola unavená a úprimne sa tešila na vyhliadku relaxu v teple.
Príjemná pomalá hudba hrala z malého prenosného reproduktoru, a presklená najväčšia sauna sa pomaly zapĺňala polonahými telami. Rituál sa čoskoro začne. Ester nedočkavo natáčala hlavu po ostatných mužoch a ženách, prevažne starších od nich, až kým jej zrak neostal na Jarke. Všimla si, že je celá zabalená v bielej plachte a zamyslene hypnotizuje rozhorúčené kamene. Odkedy sedávali na lavičke pri pieskovisku uplynulo veľa rozhovorov, narodeninových osláv, aj víkendov v hoteli vo Vyhniach, no za celú tu dobu si Ester nevedela vybaviť, kedy bola Jarka naposledy úplne uvoľnená, spontánna a odviazaná. Hoci ich s manželom spájalo silné puto, málokedy voči sebe prejavovali väčšie emócie, dotyky, alebo nebodaj bozky na verejnosti.
Z myšlienok ju vytrhol pohľad na vysokého muža v krátkej suknici z uterákovej tkaniny, ktorý zatvoril dvere.
„Vítam vás na našom saunovom rituáli, moje meno je Miguel,“ predstavil sa a venoval pohľad všetkým zvedavým tváram.
„Postupne budem striedať tieto ľadové gule s esenciálnymi olejmi, ktoré nám to tu pekne prevoňajú. Ak by to na niekoho bolo príliš, zídite na nižšiu lavicu, alebo sa nehanbite v najhoršom vyjsť von,“ usmial sa. „Mám samozrejme aj kurz prvej pomoci,“ vtipne dodal.
Jarka ho so záujmom sledovala. Prichytila sa, ako pozerá na jeho vypracovaný hrudník a ramená a nechcene si spomenula, že už dávnejšie chcela Stankovi vnuknúť myšlienku, aby opäť začal chodiť do posilňovne.
Miguel pomaly nalial na kamene vodu z dreveného vedra nachystaného vedľa pece a nakoniec na nich položil ľadovú guľu s esenciou pomaranča a mentolu. Para vystrelila do priestoru a zaplavila ho teplom. Potom vzal uterák a vo veľkých oblúkoch ním víril vzduch ponad saunovú pec – pohyboval sa ako tanečník, presný, plynulý, zmyselný. Menším uterákom následne na každého v saune postupne hnal horúci voňavý vzduch.
Keď pristúpil k Jarke, na sekundu sa jej zatajil dych. Pohľadom prešla po jeho tvári s jemným strniskom a silnými mužskými črtami. Potom veľmi letmo nazrela nižšie, na neurčitý motív kérky na krku, na jemné ochlpenie na teplom zarosenej hrudi, ktoré viedlo cez six pack na bruchu až k bielej plachtovine, ktorá ako-tak zakrývala ohanbie, no vcelku jasne prezrádzala jeho mohutný tvar,… Vtom ju zasiahol horúci prúd vzduchu.
Jarke sa roztriasli kolená. Zatvorila oči. Všetko sa v nej zrazu zlomilo.
„Čo to robím?“ kričala v sebe. „Mám doma muža, sme spolu roky. Čo to robím, prečo to cítim?!“ vyhrážala sa sama sebe.
Lenže tie roky boli aj roky ticha… roky, počas ktorých sa ich manželské milovanie menilo na šepot spomienok. Dotyky boli vzácne. Túžba preschla. A z jej tela sa postupne stávalo miesto, ktoré zo začiatku bažilo po tom, aby sa ho niekto zmocnil, vzal si ho, aby opäť cítilo ruky, pery, všetko, čo si vypýta. Avšak každým týždňom, v ktorom sa povinnosti, nový rodinný dom, a hlavne malé deti a práca stávali väčšími prioritami, sa telo prestávalo ozývať, postupne chladlo, miernilo sa, až sa napokon tichučko vzdalo.
A teraz toto… Mohutný nával vzrušenia začal dotieravo pulzovať medzi nohami. Stehná sa jej roztiahli, akoby to spravila nie ona, ale niečo v nej. Sladká a omamná vôňa pomaranča ju celkom pohltila. Pozerala sa na Miguela ako vystieral do výšky uterák a mimovoľne ukazoval svaly na rukách a chrbte. Horúci vzduch jej ohrieval tvár i krk, a skrz plachtu cítila horúčavu na celom tele. Zmáhalo ju teplo a ešte väčšmi ju opantávalo vzrušenie. Bolo to neznesiteľné. Krásne. Zakázané. Všetko naraz. Myslela, že zamdlie.
„Dýchaj,“ šepol Miguel, keď si ju všimol: „Nie je to na teba veľa?“ dopytoval sa jej.
„Asi áno,“ náhle sa Jarka spamätala a splašene vybehla zo sauny.
Ester sa zľakla a vydesene vyšla za Jarkou von. Jarka však ticho sedela na kachličkovom múriku pred sprchami a kývnutím hlavou dala Ester najavo, že je v poriadku.
Klamala. Stále sa jej krútilo v hlave a mala pocit, že Miguel zostal v jej očiach, v jej tele. Že sa usadil v jej dychu. Že ju práve niečo prebudilo. Niečo, na čo mĺkvo myslela so zatvorenými očami večer v posteli a na čo sa snažila rýchlo zabudnúť.
„Ako sa máš, zlatko? Všetko je OK?“ vyblafla Ester na Jarku hneď ako sa stretli pred budovou malého divadla v Ružinove, v ktorom sa uskutočnia hodiny latinskoamerických tancov.
„Celý týždeň si sa po tej sauničke neozvala, bála som sa, či ti ten rituál neublížil,“ milo sa snažila vypáčiť z Jarky, čo sa stalo a či je naozaj v poriadku. Jarka však otázky šikovne zahovorila príhodou z práce a úsmevom z očakávanej radosti z tanca. Upriamila Esterinu pozornosť na svoju tašku s červenými spoločenskými šatami a čiernymi nízkymi tanečnými topánkami, a debata prešla na reči o tanci. Nevedela sa už dočkať.
Jarka prvýkrát vkročila do tanečnej sály, obklopená zvukmi salsy, smiechom tanečníkov a tlmenými svetlami, ktoré vrhali dlhé tiene po lesklej podlahe tanečného štúdia.
„Vitajte dievčatá! Ester, zoznámim ťa s Marekom, a Jarka, tvoj partner bude Miguel, poďte!“ ozvalo sa z rohu miestnosti. Jemne afektovaný veselý organizátor vzal Ester za ruku a išiel ju odprevadiť k jej inštruktorovi. Jarke elegantne naznačil, že jej tanečník už prichádza ku nej.
Obrátila sa a uvidela vysokého muža s tmavými vlasmi a výraznými hnedými očami, s kérkou na krku. Jarka sa naňho prekvapene zahľadela a snažila sa rozpamätať, či je to naozaj on. Ten chlap, o ktorom sa jej týždeň od návštevy sauny, už sedem nocí snívalo. Chlap, s ktorým vo svojich búrlivých predstavách zažívala veci, za ktoré by sa hanbila aj skúsená pobehlica. Boli to sny, ktoré ju ráno privádzali k výčitkám a tichým otázkam, či Stanka v noci náhodou neprebudili tiché vzdychy z jej úst. Stál tam chlap, Miguel, ktorého jej sila myšlienok opäť priviala do života.
„Ahoj Jarka, ja som Miguel,“ podišiel k nej a chystal sa jej dať bozk na pravé a ľavé líce. Jarka stuhla a nevedela zo seba vydať ani hlásku.
„Ahoj Miguel,“ vyhŕkla zo seba napokon, celá zapýrená. „My už sa poznáme, teda, vlastne, asi ťa poznám,“ koktala. „Saunový rituál, vieš, minulý týždeň,…“ jachtala ako pubertiačka.
„…minulý týždeň, útek zo sauny, áno, viem,“ zachechtal sa Miguel a venoval Jarke mäkký, milý pohľad. „Nie každému to sadne. Som rád, že si v poriadku,“ usmial sa naširoko. „Z parketu mi snáď neujdeš!“ zvýšil hlas, čo plynule prešiel do smiechu, a strhol so sebou aj Jarku, ktorá sa pomaly dostávala z rozpakov.
„Ozaj, a prečo vlastne Miguel? Si zo španielskej rodiny? Už v saune mi to napadlo, keďže máš také husté tmavé vlasy a oči,“ odvážila sa k otázke.
„Takže ty si pamätáš, aké mám vlasy a oči?“ prekvapene a stále žartovne zahlásil Miguel, čím Jarku opäť priviedol k viditeľným rozpakom. „Volám sa pôvodne Michal, Miguel je len prezývka, zaužívaná už od konzervatória. V Španielsku som zatiaľ nebol ani na dovolenke!“ dodal so smiechom a nežne pohladil Jarku po ramene. Kým stihla zareagovať, už ju viedol na parket. Hodina začala.
Miguel mal v tanečnom zovretí pevné ruky, jeho dotyk bol presne taký, aký mal byť – dominantný, ale nie násilný. Viedol ju bez zaváhania, akoby vedel, že presne toto potrebuje. Keď ju počas jednej skladby prudko pritiahol k sebe a ich telá sa dotkli, Jarka zadržala dych. Nebol v tom žiaden omyl, žiadna nerozhodnosť. Len tiché doznanie toho, že obaja tušia to isté.
Po tanečnej hodine ostali ešte chvíľu stáť v rohu sály. Miguel sa na ňu pozrel, podal jej fľašu vody a jemne naklonil hlavu.
„Tancuješ, akoby si vedela, že každý krok môže byť posledný.“
Jarka sa nahlas zasmiala. Bol to prvý úprimný smiech, ktorý za dlhý čas vyšiel z jej hrdla.
„A nie je?“ ostýchavo odvetila a začervenala sa.
S Miguelom si dopriali ešte niekoľko skladieb v tanečnej škole, a spontánne sa napokon rozhodli ísť do neďalekého latino baru, kde budú pokračovať v rozhovore o tanci, o živote, o tom, čo znamená cítiť sa nažive, byť tu a teraz. Miguel mal pohľad človeka, ktorý zažil veľa, ale stále veril, že každý deň môže priniesť niečo nové. Jeho hlas bol hlboký, príjemný, plný skrytých významov, ktoré Jarka vedela veľmi dobre prečítať.
Z príjemného rozhovoru Jarku vytrhlo zvonenie telefónu. Na displeji svieti Stanko. Prehodila si mobil z jednej ruky do druhej a akoby sa zdráhala ho zdvihnúť, no napokon sa zhlboka nadýchla a ozvala sa čo najprirodzenejším hlasom: „Ahoj Stanko.“
Po chvíli rýchlo dodáva: „Áno, prepáč, s babami sme sa zdržali po tancovačke, vybehli sme ešte na vínko do podniku.“
Pritakáva so stuhnutým výrazom tváre a napokon oznamuje: „jasné, zabavíme, prídem, neboj!“
Výraz v jej tvári sa zarazil, keď mobil pohodila čo najrýchlejšie do kabelky. Akoby zrazu nechcela mať so životom v novostavbe na dedinke pri Bratislave nič spoločné. Teraz je tu. Teraz.
Keď sa jej pery dotkli okraja pohára, aby sa opäť napila z fantastického Chardonnay, zacítila na sebe jeho pohľad.
„Prečo si sa vrátila k tancu?“ spýtal sa s prirodzenou zvedavosťou v hlase.
Jarka rýchlo odložila drink na stôl a prekvapene naňho pozrela. Popravde nevie, čo má odpovedať. Má sa rozrozprávať o tom dotieravom hlase, ktorý jej pred zaspávaním šeptá o dobrodružstve a chýbajúcej radosti zo života? O tom boľavom rozpore v jej vnútri, kedy sa šťastie z naplneného manželstva háda so slobodnou a divokou žienkou?
„Vlastne som hľadala iba aktivitu, pri ktorej by som zhodila pár kíl a sformovala si postavu,“ žartovne napokon skonštatovala.
„Poznám viac takých aktivít,“ schuti sa zasmial na dvojzmysle a letmo Jarke pohladkal ruku pod pravým ramenom.
„Poďme teda ešte chvíľu formovať naše postavy; hneď, ako zistíš, čo za je to za hudbu!“ navrhol Miguel upriamujúc pozornosť na chytľavú pesničku, čo práve začala znieť barom.
„Salsa!“ vykríkla Jarka s obrovskou radosťou v očiach. Správne, salsa.
O sekundu sa ocitli na parkete, kde ich telám rytmus hudby diktoval pohyby. Jarka zavrela oči a nechala sa viesť. Hudbou, i Miguelom. Keď sa jeho pery letmo dotkli jej krku, keď ju rukami chytil tak, ako jej telo už roky nikto nechytil, pochopila, že toto bola odpoveď na jej prázdnotu. Nebola to nejaká náhla láska, nebola to budúcnosť. Bol to iba jeden moment v čase. A niekedy aj jeden kratučký moment stačí na to, aby sa človek znova cítil nažive.
Miguel zaplatil účet a vzal Jarku za ruku. Pomaly ju viedol von z baru, cez tiché uličky, až do malého apartmánu v staršom dome v centre mesta.
Bytík bol zariadený stroho a účelne. Miguel ju previedol úzkou chodbou, pričom Jarka bojovala s myšlienkou, koľko žien už prešlo týmito dverami, touto chodbičkou. Pomaly prešli do obývačky s kuchynským kútom a napokon až do maličkej spálne s manželskou posteľou a dizajnovým nočným stolíkom.
Celú miestnosť zapĺňala najmä vôňa jeho parfumu, ktorý vnímala skrz svoj zrýchlený dych. Z okna zazrela panorámu mesta, prehliadala si ju, a napokon sa otočila a pomaly si sadla na posteľ. Miguel jej pozrel priamo do očí. Keď mu prsty prešli po jej tvári a línii krku až k prsiam, vedela, že už nie je cesty späť. Jarka taktne zatvorila dvere k svojmu svedomiu a vychutnávajúc si Miguelove dotyky ostala presvedčená: túto chvíľu jej už nič nepokazí. Odovzdala sa stupňujúcemu pocitu vzrušenia a nechala sa ovládať Miguelovými rukami, ktoré pevne schytila. Jemné bozkávanie sa zmenilo na náruživé, horúce splynutie tiel, ktoré v tej chvíli existovali len pre seba. Miguel ju opatrne položil na posteľ, jeho ruky skúmali jej telo s vášňou, ktorá Jarku prinútila zavrieť oči a nechať sa unášať momentom. Každý jeho dotyk v nej prebúdzal dávno zabudnuté pocity, jej pokožka horúčkovito reagovala na každý impulz. Ich telá sa spojili v rytme, ktorý sa postupne zrýchľoval, až kým nevybuchol v neovládateľnú vlnu rozkoše. Vyvrcholenie tanca dvoch tiel.
Keď sa Miguel vedľa nej unavene zvalil, Jarka ostala chvíľu nehybne ležať, neschopná uvedomiť si, čo sa práve stalo. Na jej perách sa zjavil tichý úsmev, nad ktorým stratila kontrolu. Toto nebolo o láske, o citových záväzkoch. Toto bolo o nej. O žene, ktorá sa konečne cítila nažive.
Ráno prišlo príliš rýchlo. Jarka ležala vedľa Miguela, v tichosti sledovala jeho tvár. Cítila výčitky, ale zároveň pocit naplnenia a spokojnosti. Opatrne vstala, obliekla si šaty a vytratila sa do chladného rána.
Vedela, že sa vráti domov, k svojim deťom, k manželovi, a to ešte prv než zazvoní budík. Citlivo ich prebudí a pripraví do ďalšieho všedného dňa. Všedného dňa, do ktorého Jarka vkĺzne tanečným krokom umiernenej a spokojnej ženy.